Život Prešova
online
online
Ústavný súd: Navrhovaná referendová otázka nie je v súlade s ústavou
08.07.2021 Bratislava
Bratislava
7. júla (TASR) - Otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného
obdobia Národnej rady SR nie je v súlade s ústavou. Po neverejnom
zasadnutí pléna Ústavného súdu (ÚS) SR o tom v stredu informoval
predseda ÚS SR Ivan Fiačan.
„Sporný predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, pretože so silou ústavného zákona by v jednom konkrétnom prípade obchádzal ústavou zakotvené pravidlá týkajúce sa tvorby a fungovania Národnej rady ako ústavodarného a zákonodarného orgánu. Zároveň by týmto ad hoc prelomením ústavy porušil aj v súčasnej ústave zakotvený spôsob deľby štátnej moci, ktorý je taktiež súčasťou materiálneho jadra ústavy,“ uviedol Fiačan. V rozpore s ústavou a princípmi všeobecnosti právnych noriem a deľbou štátnej moci by podľa ÚS predmet referenda jednorazovo a pre konkrétny prípad obchádzal ústavné články, v zmysle ktorých je volebné obdobie Národnej rady SR štvorročné a parlament rozpúšťa prezident SR.
„Ak by ÚS pripustil takéto prelamovanie všeobecných ústavných pravidiel, potom by otvoril cestu k takým zásahom do ústavy, prostredníctvom ktorých by bolo možné odstrániť bariéry chrániace občanov pred zneužitím štátnej moci,“ povedal Fiačan.
Ako ďalej konštatoval, ÚS priznal referendu maximálnu možnú silu, záväznosť a účinky, ktoré sa z ústavy a judikatúry dajú vyvodiť. Platne prijatý výsledok referenda je podľa ÚS priamo záväzný, a teda ním možno prijímať právne záväzné normy. Zároveň platí, že výkon štátnej moci prostredníctvom referenda občanmi nie je absolútnej povahy. „Referendum môže ústavu aj meniť, nemôže ju však poprieť, respektíve porušiť charakter SR ako demokratického a právneho štátu,“ dodal predseda ÚS.
Podľa neho pritom išlo o veľmi náročné rozhodovanie, keďže ÚS sa musel vyrovnať „s nie celkom dokonalou úpravou referenda v ústave SR a nie celkom konzistentnou doterajšou judikatúrou Ústavného súdu v tejto problematike“. K výroku a odôvodneniu nálezu ÚS pripojili odlišné stanoviská ústavní sudcovia Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa na ÚS obrátila s tým, či predmet navrhovaného referenda je alebo nie je v súlade s ústavou, a ak áno, ako majú príslušné ústavné orgány postupovať po platnom referende.
Petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo viac ako 585.000 ľudí. Otázkou referenda malo byť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“
„Sporný predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, pretože so silou ústavného zákona by v jednom konkrétnom prípade obchádzal ústavou zakotvené pravidlá týkajúce sa tvorby a fungovania Národnej rady ako ústavodarného a zákonodarného orgánu. Zároveň by týmto ad hoc prelomením ústavy porušil aj v súčasnej ústave zakotvený spôsob deľby štátnej moci, ktorý je taktiež súčasťou materiálneho jadra ústavy,“ uviedol Fiačan. V rozpore s ústavou a princípmi všeobecnosti právnych noriem a deľbou štátnej moci by podľa ÚS predmet referenda jednorazovo a pre konkrétny prípad obchádzal ústavné články, v zmysle ktorých je volebné obdobie Národnej rady SR štvorročné a parlament rozpúšťa prezident SR.
„Ak by ÚS pripustil takéto prelamovanie všeobecných ústavných pravidiel, potom by otvoril cestu k takým zásahom do ústavy, prostredníctvom ktorých by bolo možné odstrániť bariéry chrániace občanov pred zneužitím štátnej moci,“ povedal Fiačan.
Ako ďalej konštatoval, ÚS priznal referendu maximálnu možnú silu, záväznosť a účinky, ktoré sa z ústavy a judikatúry dajú vyvodiť. Platne prijatý výsledok referenda je podľa ÚS priamo záväzný, a teda ním možno prijímať právne záväzné normy. Zároveň platí, že výkon štátnej moci prostredníctvom referenda občanmi nie je absolútnej povahy. „Referendum môže ústavu aj meniť, nemôže ju však poprieť, respektíve porušiť charakter SR ako demokratického a právneho štátu,“ dodal predseda ÚS.
Podľa neho pritom išlo o veľmi náročné rozhodovanie, keďže ÚS sa musel vyrovnať „s nie celkom dokonalou úpravou referenda v ústave SR a nie celkom konzistentnou doterajšou judikatúrou Ústavného súdu v tejto problematike“. K výroku a odôvodneniu nálezu ÚS pripojili odlišné stanoviská ústavní sudcovia Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa na ÚS obrátila s tým, či predmet navrhovaného referenda je alebo nie je v súlade s ústavou, a ak áno, ako majú príslušné ústavné orgány postupovať po platnom referende.
Petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo viac ako 585.000 ľudí. Otázkou referenda malo byť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“
www.ZIVOTPO.sk
